Adolphe Dzokanga

Útá Wikipedia.
Adolphe Dzokanga
une illustration sous licence libre serait bienvenue
Fonctions
Chercheur en linguistique africaine
Biographie
Naissance
Voir et modifier les données sur Wikidata
Makotimpoko
Décès
Nationalité
Activité
Enfant
Brigitte, Guy, Annick, Astrid, Nicolas et Freddy Dzokanga
Autres informations
Professeur de Lingala
I.N.A.L.C.O (Institut National des Langues et Civilisations Orientales)
Œuvres principales
Dictionnaire Sémantique illustré Français-Lingala; Traduction de la Déclaration Universelle des Droits de l'Homme

Adolphe Dzokanga (1942-1998) azalákí nganga-lokótá ya lingála na Brazzaville mpé Pari. Akómákí búku mpé bagó míngi o lingála.

Bomɔi[kokoma | kobɔngisa mosólo]

Abótámí o mobú 1942 o Makotimpoko, mpɛmbɛ́ni ebale Kongó o Kongó-Brazzaville, o ekólo Moyi. Ayékolí na eteyelo ya Yambi (Mai-Ndombe, Kongo-Kinsásá), na nzínganzínga ya Bolobo (Mai-Ndombe, Kongo-Kinsásá) mpé école normale ya Itipo (Mai-Ndombe, Kongo-Kinsásá).[1]

Asálákí na Centre régional d’alphabétisation et d’éducation des adultes o Brazzaville, nsima azalákí mopanzi mwa zoloná Voix de la révolution congolaise, nsima mopanzi na prezidá Marien Ngouabi. Ayékólákí o Pari na Université de la Sorbonne mpé Institut des langues et civilisations orientales (INALCO) o ntéi atéyákí.

Akúfí o sánzá ya mwambe ya mobú 1998.

Bǎná ya yě bakelí Éditions Dzokanga o mobú 2006.

Makomí[kokoma | kobɔngisa mosólo]

Búku[kokoma | kobɔngisa mosólo]

  • Mateya ma politiki na lingala. Brazzaville: Imprimerie nationale congolaise, 1972. (48 p.)
  • Nzembo ya nzambe. avec N. Moysan et R. Nguema.
  • Chansons et proverbes lingala: Avec la collaboration de Behagel. Pari: CIL, Edicef, 1978. (162 p.)
  • Bikolongo, nzembo mpe masapo ya lingala : Proverbes, chansons et contes lingala. Avec la collaboration de Roberte Tomassone. Pari: IPC Bonneuil, 1982. (318 p.)
  • Nyongo y leta na Kongo-Beleze. Pari: IPC Bonneuil, 1985. (152 p.)
  • Déclaration universelle des droits de l'homme en cassette phonographique (version Français-Lingala). Pari: SACEM-SDRM, 1991.
  • Parler quotidien de lingala illustré. Pari: Institut National des Langues et Civilisations Orientales (INALCO), 1994. (311 p.)
  • Grammaire pratique du lingala illustré. Pari: Institut National des Langues et Civilisations Orientales (INALCO), 1995. (294 p.);
  • Thèse de Doctorat 3ème cycle : Adaptation de la langue lingala au contact socio-économique contemporain (364 pages), soutenue le 28/10/1988 à l'INALCO, Paris, sous la direction de Pierre Alexandre.

Bago[kokoma | kobɔngisa mosólo]

  • Nouveau Dictionnaire illustré Lingala-Français. Pari: Institut National des Langues et Civilisations Orientales (INALCO), 1993. (592 p.)
  • Dictionnaire sémantique Français-Lingala illustré de la faune africaine, de l'anatomie humaine, animaux, poissons, oiseaux et l'art artisanal africain. Pari: L.O., 1995. (1407 p.)

Tálá mpé[kokoma | kobɔngisa mosólo]

Nkásá o libándá[kokoma | kobɔngisa mosólo]

  1. Adolphe Dzokanga: Dictionaire Lingala Français. Leipzig, 1979: VEB Verlag Enzyklopädie.