Kongó ya Bɛ́lɛjika
| |||||
Mokáno mwa ekólo : eyébání tɛ́ | |||||
Loyémbo-lokúmu : La Brabançonne | |||||
![]() | |||||
Mbóka-mokonzi | Léopoldville / Leopoldstad | ||||
Engumba monɛ́nɛ koleka | {{{engumba_monɛ́nɛ}}} | ||||
Nkótá ya letá | Lifalansé, Lifalamá | ||||
Nkótá ya ekólo | Lingála, Kiswahíli, Ciluba, kikɔ́ngɔ | ||||
Mokonzi {{{babengí_mokambi}}}
|
{{{loléngé_letá}}} {{{nkómbó_mokambi}}} | ||||
{{{sovereignty_type}}} dipanda na Bɛ́lɛjika |
30. Sánzá ya motóbá, 1960 | ||||
Etando • Nyɛ̂ • Mái (%) |
2 345 410 km² (ya 12) 3.3 | ||||
Mito • 1930 ndakisa-mitúya |
13 500 000 ([[Molɔngɔ ya bisé na kolanda bato|]]) {{{bato_botángi}}} {{{bato_na_etando}}}/km² ({{{bato_na_etando_limati}}}) | ||||
BOTIBO (BOZIBI) • Nyɛ̂ • moto na moto |
ndakisa-mitúya {{{BOTIBO_BOZIBI}}} ({{{BOTIBO_BOZIBI_limati}}}) {{{BOTIBO_BOZIBI_moto_na_moto}}} ({{{BOTIBO_BOZIBI_moto_na_moto_limati}}}) | ||||
Mosɔlɔ | Falánga ya Kongó ({{{currency_code}}} )
| ||||
Ngonga • Summer (DST) |
UTC (UTC+1 na +2) - (UTC-) | ||||
Internet TLD | {{{cctld}}} | ||||
Calling code | +{{{calling_code}}}
| ||||
Kongó ya Bɛ́lɛjika ezalakí libonga ya Bɛ́lɛjika ya 15 novembere o mobu 1908 kíno 29 yúni 1960.
Kongó-Kinsásá ekelámákí o mobú 1885 lokóla lopángo lonɛ́nɛ la Léopold II, kasi ezalákí mabelé ma bikólo biyíké.
Kongó ya Bɛ́lɛjika elongákí lipanda na 1960, o nkómbó ya «Republíki ya Kongó», nkómbó nsé mɔ̌kɔ́ na kolonia ya kala ya Falansia - Kongó-Brazzaville. Nkómbó ya «Republíki ya Kongó Demokratíki» ezwamákí na 1966, kasi bikólo bíbalé basilákí koyébana míngi-míngi, mpé kokesana na nkómbó ya bingúmba-mikonzi bya bangó, mpɔ̂ na komíbêngama Kongó-Léopoldville (mpé Kongó-Kinsásá na nsima 1965), na Kongó-Brazzaville.
Tála mpé[kokoma | kobɔngisa mosólo]
Wikipedia[kokoma | kobɔngisa mosólo]
Nkásá o libándá[kokoma | kobɔngisa mosólo]
Babúkú[kokoma | kobɔngisa mosólo]
- (fr) Coquery-Vidrovitch, C: Au Congo, de la rébellion à l'insurrection, Le Monde diplomatique, janvier 1999, http://www.monde-diplomatique.fr/
- (fr) Coopération par l'Éducation & la Culture (C.E.C), Zaïre 1885-1985 : Cent ans de regards belges, dir. Fr De Moor & JP Jacquemin, Bruxelles, 1985 (épuisé)
- (fr) Coopération par l'Éducation & la Culture (CEC), "Notre Congo-Onze Kongo"-La propagande coloniale belge : Fragments pour une étude critique, Bruxelles, 2000 (CEC: 18, rue Joseph II, Bruxelles 1000, Belgique)
- (fr) Ergo, André-Bernard: L'Héritage de la Congolie. Naissance d'une nation en Afrique centrale. L'Harmattan, 2007.
- (fr) Janssens, PG: La Trypanosomiase en Angola à l’aube du 20ème siècle. Réflexions sur les épidémies des bassins du Cuanza et du Congo (Notes historiques), Bulletin des Séances, ARSOM, no 42, 1996-3
- (fr) Marchal, J: Travail forcé pour le cuivre et pour l’or : L’Histoire du Congo, 1910-1945, Borgloon, éd.Paula Bellings, 1999.
- (fr) Ndaywel è Nziem, I: Histoire générale du Congo, De l'héritage ancien à la République Démocratique, RDC : Afrique-Éditions, Paris-Bruxelles : Duculot, 1998.
- (en) UNESCO, General History Of Africa, Africa under colonial domination, 1880-1935, éd. A .Boahen, 1985, http://www.unesco.org/culture/ (Fr.)
- (fr) Vanthmesche, Guy: La Belgique et le Congo. empreintes d'une colonie (1885-1980), Complexe, 2007.
- (fr) Wastiau B, Un essai sur 'la vie sociale' des chefs-d'oeuvre du musée de Tervuren, Tervuren (Belgique), Musée Royal de l'Afrique Centrale, 2000 (Musée Royal de l'Afrique Centrale, Service des publications/Publication Department, Leuvensesteenweg 13, B-3080 Tervuren, Belgique ou psmets@africamuseum.be; versions française, néerlandaise et anglaise), http://exitcongomuseum.africamuseum.be
![]() |
Lisapo lya Kongó-Kinsásá | ![]() |
Ntángo ya banɔ́kɔ́ · Congo précolonial (avant 1867) · Colonisation du Congo (1867-1885) · Letá ya nsɔ́mi ya Kongó (1885-1908) · Kongó ya Bɛ́lɛjika (1908-1960) · 1ère République Indépendance (1960-1965) · 2e République Zaïre (1965-1996) · 3e République (2006-)
Gouvernement de Salut public (1997-2003) · Gouvernement de transition (2003-2006)
Mbéba ya Kongó (1888–1908) · Crise congolaise (1960-1965) · Etumba ya Katanga mpé Kasai (1960–1961) · Etumba ya bai mboka mpé Botɔmbɔki ya Simba (1961–1964) · Etumba ya Shaba (1977–1978) · Etumba ya Kongó ya libosó (1996-1998) · Etumba ya Kongó ya míbalé (1998-2003) · Etumba ya Kívu (2003- )