Kongó ya Bɛ́lɛjika

Útá Wikipedia.

Kongó ya Bɛ́lɛjika

Congo Belge
Belgisch Kongo

Dalapo
Bɛndɛ́lɛ ezangi
elílí_elembo-nkita
Mokáno mwa ekólo
Loyémbo-lokúmu La Brabançonne
·Ba feti
dipanda na Bɛ́lɛjika
Description de l'image LocationDRCongo.png.
Administration
Nkótá ya letá Lifalansé, Lifalamá
Nkótá ya ekólo Lingála, Kiswahíli,
Ciluba, kikɔ́ngɔ
Mbóka-mokonzi Léopoldville / Leopoldstad
Géographie
Superficie totale 2 E9 km2
(Etando 2 345 410)
Fuseau horaire Ngonga UTC
Histoire
Démographie
Mito (1930) 13 500 000 hab.
Densité Erreur d’expression : nombre inattendu. hab./km2
Économie
mosɔlɔ Falánga ya Kongó


Kongo belji (1914)
Kongo belji (1914)

Kongó ya Bɛ́lɛjika ezalakí libonga ya Bɛ́lɛjika ya 15 novembere o mobu 1908 kíno 29 yúni 1960.

Kongó-Kinsásá ekelámákí o mobú 1885 lokóla lopángo lonɛ́nɛ la Léopold II, kasi ezalákí mabelé ma bikólo biyíké.


Kongó ya Bɛ́lɛjika elongákí lipanda na 1960, o nkómbó ya «Republíki ya Kongó», nkómbó nsé mɔ̌kɔ́ na kolonia ya kala ya Falansia - Kongó-Brazzaville. Nkómbó ya «Republíki ya Kongó Demokratíki» ezwamákí na 1966, kasi bikólo bíbalé basilákí koyébana míngi-míngi, mpé kokesana na nkómbó ya bingúmba-mikonzi bya bangó, mpɔ̂ na komíbêngama Kongó-Léopoldville (mpé Kongó-Kinsásá na nsima 1965), na Kongó-Brazzaville.

Tála mpé[kokoma | kobɔngisa mosólo]

Wikipedia[kokoma | kobɔngisa mosólo]

Nkásá o libándá[kokoma | kobɔngisa mosólo]

Babúkú[kokoma | kobɔngisa mosólo]

  • (fr) Coopération par l'Éducation & la Culture (C.E.C), Zaïre 1885-1985 : Cent ans de regards belges, dir. Fr De Moor & JP Jacquemin, Bruxelles, 1985 (épuisé)
  • (fr) Coopération par l'Éducation & la Culture (CEC), "Notre Congo-Onze Kongo"-La propagande coloniale belge : Fragments pour une étude critique, Bruxelles, 2000 (CEC: 18, rue Joseph II, Bruxelles 1000, Belgique)
  • (fr) Ergo, André-Bernard: L'Héritage de la Congolie. Naissance d'une nation en Afrique centrale. L'Harmattan, 2007.
  • (fr) Janssens, PG: La Trypanosomiase en Angola à l’aube du 20ème siècle. Réflexions sur les épidémies des bassins du Cuanza et du Congo (Notes historiques), Bulletin des Séances, ARSOM, no 42, 1996-3
  • (fr) Marchal, J: Travail forcé pour le cuivre et pour l’or : L’Histoire du Congo, 1910-1945, Borgloon, éd.Paula Bellings, 1999.
  • (fr) Ndaywel è Nziem, I: Histoire générale du Congo, De l'héritage ancien à la République Démocratique, RDC : Afrique-Éditions, Paris-Bruxelles : Duculot, 1998.
  • (fr) Vanthmesche, Guy: La Belgique et le Congo. empreintes d'une colonie (1885-1980), Complexe, 2007.
  • (fr) Wastiau B, Un essai sur 'la vie sociale' des chefs-d'oeuvre du musée de Tervuren, Tervuren (Belgique), Musée Royal de l'Afrique Centrale, 2000 (Musée Royal de l'Afrique Centrale, Service des publications/Publication Department, Leuvensesteenweg 13, B-3080 Tervuren, Belgique ou psmets@africamuseum.be; versions française, néerlandaise et anglaise), http://exitcongomuseum.africamuseum.be


Lisapo lya Kongó-Kinsásá

Ntángo ya banɔ́kɔ́ · Congo précolonial (avant 1867) · Colonisation du Congo (1867-1885) · Letá ya nsɔ́mi ya Kongó (1885-1908) · Kongó ya Bɛ́lɛjika (1908-1960) · 1ère République Indépendance (1960-1965) · 2e République Zaïre (1965-1996) · 3e République (2006-)

Gouvernement de Salut public (1997-2003) · Gouvernement de transition (2003-2006)

Mbéba ya Kongó (1888–1908) · Crise congolaise (1960-1965) · Etumba ya Katanga mpé Kasai (1960–1961) · Etumba ya bai mboka mpé Botɔmbɔki ya Simba (1961–1964) · Etumba ya Shaba (1977–1978) · Etumba ya Kongó ya libosó (1996-1998) · Etumba ya Kongó ya míbalé (1998-2003) · Etumba ya Kívu (2003- )