Aller au contenu

Etumba ya Kívu

Útá Wikipedia.
(Eyendísí útá Ɛtumba ya Kivu)

Etumba ya Kivu ezalí etumba ya Kivu ya Kongó Demokratiki. Ebandí 2003 na nsima Etumba ya Kongó ya míbalé.[1] Mibundi bazalí mibundi CNDP, mai-mai,[2] mibundi FDLR, mibundi ya letá, MONUC mpé ntángo mosúsu mibundi ya Angola.[3] Mibundi ya letá bapillí bambóka.[4] [5]

Tála mpé[kokoma | kobɔngisa mosólo]

Nkomá[kokoma | kobɔngisa mosólo]

  1. (en) Arrest Laurent Nkunda For War Crimes, Human Rights Watch, 1 febwáli 2006.
  2. "(fr) Afrikarabia: Violents combats entre milices mai-mai et rebelles. 27 dɛcɛ́mbɛ 2007.". Archived from the original on 2008-01-07. https://web.archive.org/web/20080107015454/http://afrikarabia2.blogs.courrierinternational.com/archive/2007/12/27/nord-kivu-rdc-violents-combats-entre-milices-mai-mai-et-les.html. 
  3. (en) Simon, Ben: DR Congo troops shore up front-line positions, France 24. 8 novɛ́mbɛ 2008.
  4. (fr) Le Soir: L'armée congolaise abandonne Goma, 28 ɔkɔtɔ́bɛ 2008.
  5. (de) Neue Zürcher Zeitung, 22/23 novɛ́mbɛ 2008, éditorial.


Lisapo lya Kongó-Kinsásá

Ntángo ya banɔ́kɔ́ · Congo précolonial (avant 1867) · Colonisation du Congo (1867-1885) · Letá ya nsɔ́mi ya Kongó (1885-1908) · Kongó ya Bɛ́lɛjika (1908-1960) · 1ère République Indépendance (1960-1965) · 2e République Zaïre (1965-1996) · 3e République (2006-)

Gouvernement de Salut public (1997-2003) · Gouvernement de transition (2003-2006)

Mbéba ya Kongó (1888–1908) · Crise congolaise (1960-1965) · Etumba ya Katanga mpé Kasai (1960–1961) · Etumba ya bai mboka mpé Botɔmbɔki ya Simba (1961–1964) · Etumba ya Shaba (1977–1978) · Etumba ya Kongó ya libosó (1996-1998) · Etumba ya Kongó ya míbalé (1998-2003) · Etumba ya Kívu (2003- )